Ako fungujú štátne dlhopisy?
Štát emituje dlhopisy, ktoré si investori nakúpia, az ich peňazí potom financuje prevádzku štátu. Stavia diaľnice, nakupuje rúšky a vypláca politiky. Ročne potom investorom vypláca úroky z ich investície. Podľa toho, za koľko peňazí dlhopisy nakúpi.
Z čoho štát vypláca úroky?
Tu sa štátne dlhopisy od tých korporátnych konečne podstatne líšia. Ako firma, tak štát síce získajú emisií dlhopisov rýchle a lacné peniaze, ktoré im umožnia v budúcnosti zarobiť viac, než si požičali (a to aj so započítanými úrokmi – príklad Grécka ilustruje, že aj 100% úrok sa môže štátu vyplatiť v prípade, že mu reálne hrozí bankrot. Ten by bol pre krajinu, kde sa zrodila demokracia, takou tragédiou, že je pre ňu výhodnejšie sľúbiť a vrátiť veriteľovi až dvojnásobok investovaných prostriedkov), ale ono zarobenie nemusí byť vždy vyjadrené peniazmi. Niektoré štáty totiž emitujú napríklad tzv. zelené dlhopisy, z ktorých financujú svoje ekologické projekty, na ktorých finančnú návratnosť sa často čaká niekoľko desiatok rokov, ale výnosy treba vyplácať pravidelne. To isté platí aj vtedy, keď sa z dlhopisov financuje výstavba diaľnice, po ktorej sa začne jazdiť najskôr za päť rokov (v Rakúsku skôr, v Česku neskôr) a nejaký čas trvá, kým prinesie nejaké ovocie. Štát teda na rozdiel od firiem nevypláca výnosy zo ziskov z financovaných projektov, ale z inštitúcie nazvanej Dlhová služba, ktorú prevádzkuje zo svojich bežných príjmov – z daní.
Sú štátne dlhopisy bezpečné?
Jednoducho povedané áno. Všeobecne sa predpokladá, že štátne dlhopisy sú dokonca vôbec najbezpečnejšou investíciou (sporiaci účet v banke nie je investícia). Nízka miera rizika láka investorov napriek nízkemu výnosu, ale aj z nedávnej histórie sú známe prípady, keď štát nedostál svojim záväzkom. Napríklad v roku 2002 vyhlásila najväčší štátny bankrot v histórii Argentína, len krôčik od bankrotu bolo po poslednej finančnej kríze aj Grécko, kde tamojšia vláda pripustila také výdavky, ktoré nemohli byť pokryté skutočnou hospodárskou výkonnosťou krajiny. Situácia vyústila v obrovské zadlženie voči zahraničným veriteľom a Grécko potom na jeho pokrytie dokonca ponúkalo už spomínané dlhopisy s ročným úrokom cez 100%. Aj tu samozrejme zodpovedala výška úroku výške rizika.