Pretože všetky predajné argumenty o „uchovávateľovi hodnoty“, vysokej likvidite, väčších výnosoch ako na ostatných aktívach alebo o blížiacej sa hyperinflácii, pred ktorou nás zlato najlepšie ochráni, sú stokrát vyvrátenými mýtmi.
A pretože to hovorí zrejme najlepší investor v dejinách Warren Buffet, ktorý v zlate „nevidí“ výnos, vnútornú hodnotu ani istotu.
Z dlhodobého hľadiska sa síce zlatu pravidelne darí porážať infláciu. Ak vezmeme jeho priemerný výnos za posledných 105 rokov, dostaneme sa na 4,36 % ročne, čo nie je úplne zlé. Ale!
Napríklad od roku 1980 do roku 2006 zlato nevynieslo vôbec nič. Jeho cena dokonca dlhodobo klesala. A okolo roku 2000 zase korelovala s vývojom trhu v dôsledku dot.com bubliny, keď spadla skoro o tretinu. Pritom práve v týchto obdobiach by zlato podľa učebníc malo investora „podržať“.
Až po roku 2004 začalo zlato rýchlo rásť, a práve od toho sa odvíja aj jeho slušný priemerný ročný výnos. Len počas šiestich rokov od roku 2005 do roku 2011 totiž zlato narástlo na päťnásobok. Ale potom prišli aj roky, kedy končilo napríklad v tridsaťpercentnej strate.
To značí minimálne dve veci: Po prvé, zlato rozhodne nie je vhodné na krátkodobý investičný horizont. A po druhé, v tomto storočí sa už naňho v podstate nedá spoľahnúť, lebo sa začalo správať ako akcie. Takto predsa graf „uchovávateľa hodnoty“ nevyzerá.
Podobne ako akciové trhy sa aj cena zlata stala postupom času nesmierne citlivou na geopolitickú situáciu, čo napokon vidíme aj v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine.
Lenže v súčasnom svete – minimálne od roku 2010 – sa vlastne niekde bojuje stále, a graf ceny zlata tomu zodpovedá. Takže, kde je tá istota?
Cenu zlata najviac ovplyvňujú predovšetkým centrálne banky jednotlivých štátov a predvídať ich rozhodnutie je, ako vieme, nemožné.
Sankcie, ktoré teraz západný svet uvalil na Rusko, navyše načrtnú ešte jednu komplikáciu, ktorá zlato môže stretnúť: Keď západ zmrazil ruskej centrálnej banke devízové rezervy vo „svojich“ menách (doláre, libry, eurá), mohlo sa Rusko spoľahnúť už len na zlato (a možno čínskej juany).
Dá sa teda očakávať, že štáty (a nielen tie so zlými úmyslami, ale tie o to viac) budú chcieť posilniť svoje zlaté rezervy, aby sa na okolitom svete stali menej závislými, a krátkodobo tak jeho cenu možno vyženú vyššie, ale až s ním budú chcieť zaplatiť „svoju“ inváziu, cena zase pôjde dole.
Znova ide o niečo, čo nahráva špekulantom, ale rozhodne nie dlhodobým investorom, ktorí sa v posledných rokoch presúvajú od zlata k iným aktívam.
A to stále hovoríme len o volatilite. Aj investor do zlata ale môže prísť úplne o všetko. A zďaleka nielen v autoritárskych režimoch.
Napríklad počas hospodárskej krízy v roku 1933 museli všetci občania Spojených štátov amerických z nariadenia prezidenta Roosevelta odovzdať všetko zlato, aby sa štát postavil na nohy.
Tehly, prstene, šperky... skrátka všetko, na čo ešte vtedy bola naviazaná hodnota dolára. Kto neuposlúchol, zaplatil šialenú pokutu a skončil vo väzení.
Aj za normálnych okolností ale na investora do zlata čakajú rôzne príkoria. Už len fakt, že investícia do zlata nie je regulovaným finančným produktom a doslova ho môže predávať ktokoľvek a akokoľvek, popúšťa uzdu kreativite pri vyčíslovaní poplatkov.
Náklady investície do zlata totiž majú mnoho podôb, od vstupného poplatku cez vyššie predajné ceny voči burzovým cenám, nižšie výkupné ceny až po poplatky za dopravu, úschovu alebo uskladnenie.
A pretože predajcovia čoskoro prišli na to, ako dobre ľudia počujú na slovné spojenie „bez poplatkov“, jednoducho všetky poplatky „zrušili“. Ale navýšili o ne kúpnu cenu. A mnohokrát ešte o viac (poplatky tvoria až 20% ceny zlata).
Vďaka tomu, že cena zlata sa v Česku pri maloobchodnom predaji udáva v korunách za gram, zatiaľ čo na svetových burzách v amerických dolároch za trójsku uncu, málokto si prepočíta, ako nevýhodne vlastne nakúpil, a potom sa čuduje, že od neho tehličku za tú cenu nechce nikto kúpiť.
Navyše platí, že čím menej zlata kupujete, tým vyššie sú pomerne poplatky. Takže znova nič pre drobných investorov.
Ak máte niekoľkomiliónové portfólio (udáva sa aspoň 15 miliónov korún) zložené z nehnuteľností, akcií, ETF a dlhopisov, asi nie je od veci pridať doň jednu dve zlaté tehly pre trochu diverzifikácie, ale pre drobných investorov býva zlato nakoniec skoro vždy sklamaním. Ak nie ste atlét s olympijskými ambíciami.
Odborníci preto radia, že zlato by nemalo tvoriť viac ako 10% vášho majetku. Len tak vám žiadne väčšie škody v portfóliu nenarobí.
