V tieni stavebného sporenia, ako najspoľahlivejšieho produktu na trhu, potom stoja okrem iného práve investície do dlhopisov. Pritom výnosy z nich sú oproti stavebku skoro až rozprávkové. Deväťpercentný úrok nikde inde naozaj nedostanete.
Dlhopisy nie sú akcie
Dlhopisy sú zrejme pre svoj pejoratívny koreň slova (dlh) u laickej verejnosti mnohokrát považované skoro až za sprosté slovo a na obchodovanie s nimi sa hľadí ako na hazardnú činnosť. Lenže dlhopisy nie sú akcie, majú jasne stanovený úrok, ktorý síce nerastie, ale ani neklesá v čase. Nemení sa s infláciou a nie je ani závislý na žiadnej inej ekonomickej veličine. Peniaze, za ktoré dlhopis kúpite, dostanete s vopred daným navýšením a vo vopred danom čase späť.
Poďme si teraz porovnať oba produkty optikou človeka, ktorý chce jednoducho len zhodnotiť svoje peniaze, aby mu ich neohrýzli mole v skrini či zuby času na bežnom účte.
Vzájomné porovnanie
Na slovenskom trhu sa pohybuje päť renomovaných stavebných sporiteľní, ktoré mocne a hlasno lákajú na svoje stavebko zo všetkých marketingových kanálov. Sú veľké, známe, dôveryhodné a Česi u nich majú v tejto chvíli našetrených takmer 400 miliárd korún. K nízkemu úroku (okolo jedného percenta a menej), ktorý ponúkajú samotné sporiteľne, však štát prihadzuje každý rok dvetisíc korún v prípade, že ročne pošleme na sporenie minimálne dvadsaťtisíc. Človeku je logicky jedno, či má peniaze priamo od sporiteľne (banky), či od štátu, ale bez neho by produkt ako taký zanikol.
So štátnym príspevkom už sa ale dostávame na úrok presahujúci tri percentá ročne. To už je síce zaujímavý výnos, ale stále len zhruba polovičný, než býva pri korporátnych dlhopisoch, ktoré sa navyše uzatvárajú na oveľa kratšiu dobu ako stavebné sporenie, ktorými sa sporiteľniam upíšeme minimálne na šesť rokov. Dlhopisy oproti tomu kupujeme aj na jeden, dva alebo tri roky s tým, že kratšia doba neznamená nižší úrok.