Vo finančne konzervatívnom Česku sa stále predpokladá, že najlepším a nedajbože jediným, nástrojom na zhodnotenie voľných finančných prostriedkov, je sporenie do prasiatka s Líškou za štedrého prispievania štátu, ktoré je viac-menej jediným tromfom stavebného sporenia nad akýmkoľvek iným finančným produktom. . Ročnému príspevku dvetisíc korún sa môže rovnať snáď len rodinná oslava narodenín či fínsky garantovaný príjem.
V tieni stavebného sporenia, ako najspoľahlivejšieho produktu na trhu, potom stoja okrem iného práve investície do dlhopisov. Pritom výnosy z nich sú oproti stavebku skoro až rozprávkové. Deväťpercentný úrok nikde inde naozaj nedostanete.
Dlhopisy sú zrejme pre svoj pejoratívny koreň slova (dlh) u laickej verejnosti mnohokrát považované skoro až za sprosté slovo a na obchodovanie s nimi sa hľadí ako na hazardnú činnosť. Lenže dlhopisy nie sú akcie, majú jasne stanovený úrok, ktorý síce nerastie, ale ani neklesá v čase. Nemení sa s infláciou a nie je ani závislý na žiadnej inej ekonomickej veličine. Peniaze, za ktoré dlhopis kúpite, dostanete s vopred daným navýšením a vo vopred danom čase späť.
Poďme si teraz porovnať oba produkty optikou človeka, ktorý chce jednoducho len zhodnotiť svoje peniaze, aby mu ich neohrýzli mole v skrini či zuby času na bežnom účte.
Na slovenskom trhu sa pohybuje päť renomovaných stavebných sporiteľní, ktoré mocne a hlasno lákajú na svoje stavebko zo všetkých marketingových kanálov. Sú veľké, známe, dôveryhodné a Česi u nich majú v tejto chvíli našetrených takmer 400 miliárd korún. K nízkemu úroku (okolo jedného percenta a menej), ktorý ponúkajú samotné sporiteľne, však štát prihadzuje každý rok dvetisíc korún v prípade, že ročne pošleme na sporenie minimálne dvadsaťtisíc. Človeku je logicky jedno, či má peniaze priamo od sporiteľne (banky), či od štátu, ale bez neho by produkt ako taký zanikol.
So štátnym príspevkom už sa ale dostávame na úrok presahujúci tri percentá ročne. To už je síce zaujímavý výnos, ale stále len zhruba polovičný, než býva pri korporátnych dlhopisoch, ktoré sa navyše uzatvárajú na oveľa kratšiu dobu ako stavebné sporenie, ktorými sa sporiteľniam upíšeme minimálne na šesť rokov. Dlhopisy oproti tomu kupujeme aj na jeden, dva alebo tri roky s tým, že kratšia doba neznamená nižší úrok.
| Dlhopis | Stavebné sporenie |
| Vyššie úroky (až 9%) | Väčšia istota |
| Kratšia doba | Renomované sporiteľne |
| Možnosť priebežného vyplatenia | Štátny príspevok |
| Žiadne poplatky | |
| Obrovský výber |
Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou súvahy rozumného investora je dôvera vo finančné inštitúcie. Zatiaľ čo bánk a stavebných sporiteľní je len pár a sú verejne dobre známe, tých nebankových je na trhu celý rad. Všetky sa potom hádžu do jedného vreca a dôverou pri verejnosti príliš neoplývajú. Centrum dlhopisov sa však snaží zvrátiť toto vnímanie, je v ich záujme, aby každý investor dostal svoje peniaze späť. Konečné rozhodnutie je však vždy na investorovi samotnom.
Krach stabilnej firmy s niekoľkoročnou tradíciou je vysoko nepravdepodobný a investor môže svoje prostriedky vložiť napríklad len práve do takých. A pozor! Je dôležité spomenúť, že nákupom dlhopisu firmy sa človek stáva jej veriteľom a pri prípadnom krachu majú veritelia v otázke rozdelenia majetku zo zákona prednosť pred akcionármi.
Finančné produkty je ale vždy najlepšie porovnávať pomocou čísiel a na konkrétnych modelových príkladoch.
Aby sme splnili podmienku dvadsaťtisíc korún ročne, z ktorej sa môžeme tešiť štátnemu príspevku v podobe Emy Destinovej, stanovíme mesačnú čiastku na sporenie na dvetisíc korún. Cieľovú čiastku si zvolíme 161 tisíc a zaplatíme z nej sporiteľne jedno percento za dojednanie zmluvy. Ďalší poplatok bude za vedenie účtu a to vo výške okolo tristo korún ročne. Potom už len šesť rokov sporíme, aby sme si za celkových 144 tisíc, ktoré sme do sporiteľne poslali, vyzdvihli o 14 tisíc viac, teda 158 tisíc (Po odpočítaní poplatkov). Zrátané podčiarknuté, za 6 rokov sme si vďaka 144 tisícom prišli na iba 14 tisíc.
Oproti tomu je investovanie do dlhopisov úplne bez poplatkov. Aspoň na tomto portáli.
| PRODUKT | Dlhopis Grossman & Beinhauer (9%) | Dlhopis Prago Investment (8,1%) | Stavebné Sporenie |
| pošlite | 50 tisíc | 100 tisíc | 144 tisíc |
| dostanete | 59 tisíc | 116 tisíc | 158 tisíc |
| zisk | 9 tisíc | 16 tisíc | 14 tisíc |
| doba | 2 roky | 2 roky | 6 rokov |
Z tabuľky vyplýva, že za dobu trvania jedného stavebného sporenia môžete vďaka dlhopisom zarobiť s rovnakou investíciou až dvojnásobok. Stačí po dvoch rokoch investovať znova a po ďalších dvoch zase znova. Za šesť rokov je z celkových stopäťdesiatich tisíc korún zisk 27 tisíc.
Výška úrokov dlhopisov sa dosť líši, väčšinou sa pohybujú okolo šiestich percent. Na dlhopisy.ez je v tejto chvíli priemerná výška úroku 7,5 percent ročne, ale nie je výnimkou ani 9 percent ročne.
Pre zložité dojednávanie stavebného sporenia a nespochybniteľnej závislosti na štátnej pomoci sa v poslednej dobe nestretáva s príliš kladnými ohlasmi verejnosti. Napriek tomu stále zostáva najobľúbenejším sporiacim nástrojom.
